DE l SK  
   
    Cieľové druhy
     
    Bocian biely Ciconia ciconia
  Popis
Bocian je pomerne veľký vták známeho výzoru. Samec i samica bociana bieleho sú čisto biele, iba na krídlach majú čierne perá. Dlhý zobák a nohy sú červené, u mladých vtákov je zobák černastý a nohy čiernosivé, hnedasté až hnedočervené. Dosahuje hmotnosť asi 2,7 – 4,4 kg a rozpätie krídel do 220 cm.

Rozšírenie
Areál rozšírenia bociana bieleho je značne diskontinuálny. Obýva prakticky celú Európu s výnimkou Škandinávie, Britských ostrovov a najsevernejších častí Ruska. V západnej Európe sa však ako hniezdič vyskytuje iba ostrovčekovito, väčší súvislý areál dosahuje potom v Španielsku a Portugalsku. Okrem Európy hniezdi v západnej časti severnej Afriky a v juhozápadnej Ázii. Bociany biele z týchto oblastí zimujú v Afrike, južne od Sahary. Ďalšie populácie žijú v strednej a v juhovýchodnej Ázii.
Na Slovensku bolo v roku 2011 obsadených 995 hniezd bocianov bielych, najmä v oblastiach rovín, pahorkatín a rozvoľnených pohorí kde nachádza dostatok potravy. Hniezdi, ako je známe, najmä v intravilánoch obcí na komínoch, elektrických stĺpoch alebo umelých podložkách. Najvyšší počet hniezd v jednej obci je na Slovensku 14 a dá sa nájsť na Východoslovenskej nížine. Kolónia bocianov na stromoch je známa z Pomoravia, rakúskej obce Marchegg.

Prostredie
Bocian biely je u nás rozšírený hlavne v nižších oblastiach, max. cca do 700 m n. m., na nížinách, pahorkatinách alebo v dolinách medzi pohoriami. Limitujúcim faktorom (tak ako u všetkých živočíchov) je dostupnosť potravy a teda prítomnosť polí, lúk a mokradí kde bocian najčastejšie loví. Veľké hniezdo s bocianmi patrí k typickému obrazu slovenských dedín.

Potrava
Počas chôdze alebo postávania loví drobné živočíchy - žaby, mloky, ryby, jašterice, myši, hraboše, ale i mláďatá vtákov alebo väčšie druhy hmyzu.   

Spôsob života
Je sťahovavým druhom, zimuje v Afrike. Na jar prilietajú zvyčajne ako prvé samce a samice ich nasledujú s niekoľko dňovým meškaním. Páry žijú v trvalých zväzkoch. Často sa stáva, že priletí iba jeden z páru a celú sezónu zostáva na hniezde sám. Môže si tiež nájsť partnera nového, s ktorým potom zahniezdi. Na stavbe nového hniezda sa podieľajú obaja partneri, hniezdo sa tiež každoročne opravuje a nadstavuje, často teda dosahuje veľkú hmotnosť. Znáška zvyčajne obsahuje 3 – 5 vajec. O mláďatá sa starajú obaja rodičia, chránia ich pred dažďom i slnkom. Prinesenú potravu si mláďatá sami zbierajú z okraja hniezda. Po ukončení hniezdenia sa bociany združujú do početných kŕdľov, následne v poslednej dekáde augusta vtáky od nás odlietajú.

Status
Je zákonom chráneným druhom, tak ako všetky u nás voľne žijúce druhy vtákov. Verejnosti je dobre známy a vypadnuté alebo zoslabnuté mláďatá sa často dostanú do rehabilitačných staníc.
Viac informácií o bocianoch bielych a atlas hniezd možno nájsť na www.bociany.sk.

Kde na Záhorí a Podunajsku možno bociany pozorovať?
Kompletný zoznam hniezd bocianov bielych na Slovensku s ich polohou, stavom a fotografiami sa nachádza na http://bociany.sk/nestcards.

     
    Bocian čierny Ciconia nigra
  Popis
Bocian čierny je pomerne veľký vták známeho výzoru. Sfarbenie peria je čierne s purpurovým kovovým leskom, brucho a spodná časť krídel sú biele. Nohy, zobák a okolie oka sú sýto červené, u mladých vtákov však nie. Bociany lietajú s vystretým krkom – n rozdiel od volaviek, ktoré ho majú zložený do tvaru písmena S. Bocian čierny dosahuje hmotnosť do 3 kg a rozpätie krídel do 205 cm.

Rozšírenie
Bocian čierny obýva rozsiahle územia Eurázie, od východnej časti Francúzska až po Kóreu. Okrem toho existuje viacero izolovaných hniezdisk, napr. v južnej Afrike. Európske populácie zimujú v Afrike a na blízkom východe. Pri bocianovi čiernom nie sú známe žiadne poddruhy. Jeho početnosť v mnohých častiach areálu sa zvyšuje. Európsku populáciu tvorí 8000 – 12000 hniezdnych párov.
Na Slovensku hniezdi vo všetkých lesných oblastiach a je teda kontinuálne rozšírený od lužných lesov pri Morave až po Poloniny. Najvýznamnejšou oblasťou pre hniezdenie bociana čierneho u nás je pravdepodobne Orava, kde hniezdi asi 60 – 80 párov.

Prostredie
Podmienkou výskytu sú aspoň čiastočne zachovalé porasty a pokoj na hniezdisku, samozrejme i dostatok potravy. Tú vyhľadáva v mokradiach, rašeliniskách, vlhkých lúkach alebo pri stojatých i tečúcich vodách, preto tam, kde takéto biotopy chýbajú, chýba i bocian čierny. Druh sa vyhýba vyšším horským polohám a územiam bez lesov. Hniezdo si stavia vo vidlici starších stromov, preto nehniezdi v intenzívne obhospodarovaných porastoch – nenachádza tam vhodné miesto na stavbu hniezda a často ani dostatok potravy.

Potrava
Loví drobné živočíchy – najmä ryby, obojživelníky, plazy, ale i hmyz a drobné druhy cicavcov. Za potravou zalieta až do vzdialenosti 20 km.

Spôsob života
Je sťahovavým druhom, zimuje v Afrike. Páry zvyčajne prilietajú na hniezdiská spoločne a nad porastom s hniezdom spoločne krúžia. Hniezdo môže byť okrem stromu vnútri rozsiahlejšieho porastu umiestnené i na skalnom výčnelku, výnimočne aj inak (napr. na streche poľovníckeho posedu, alebo na strome v poľnom stromoradí). Začína hniezdiť v apríli, znášku tvorí 3 – 5 vajec. O mláďatá sa starajú obaja rodičia, ktorý im prinesenú potravu vyvrhujú na okraj hniezda, odkiaľ si ju mláďatá samé zbierajú. Mláďatá hniezdo opúšťajú vo veku 60 – 70 dní a pohlavne dospievajú vo veku 3 rokov. Bocian čierny žije skrytím spôsobom života, zahliadnuť ho krúžiť nad lesmi je síce bežné, pozorovať pri love však o to vzácnejšie.

Status
Je zákonom chráneným druhom, tak ako všetky u nás voľne žijúce druhy vtákov. Početnosť druhu asi od 30tych rokov 20teho storočia stúpa v mnohých európskych krajinách. Pre jeho ochranu má najväčší význam ochrana konkrétnych porastov s hniezdami a zabezpečenie existencie starších porastov, ako i lovísk z dlhodobého hľadiska.

Kde na Záhorí a Podunajsku možno bociany pozorovať?
Na Podunajskej nížine hniezdi v malom počte párov v porastoch pri Dunaji, Malom Dunaji alebo Váhu. Omnoho lepšou oblasťou pre pozorovanie bociana čierneho je však Záhorie, kde možno v sezóne bez problémov nájsť krúžiť nad lesmi a lúkami i viacero jedincov naraz.

     
    Orliak morský Haliaeetus albicilla
  Popis
Orliak morský je naším najväčším hniezdiacim druhom dravca, v rozpätí krídel meria až 230 cm. Ako jediný z našich orlov má neoperené beháky a v dospelosti výrazne žltý zobák. Veľmi dobrým rozlišovacím znakom je i krátky, klinovitý chvost. Dospelé orliaky ho majú čisto biely. Samce i samice sú sfarbené rovnako, samce sú menšie. 

Rozšírenie
V minulosti orliaky pravdepodobne hniezdili v lužných lesoch pri väčších riekach, neskôr sa udržali len v rozsiahlych luhoch v okolí Dunaja. V roku 1964 tu hniezdil posledný pár. Až po tridsiatich rokoch sa orliaky opätovne zahniezdili a v súčasnosti má populácia 5 – 10 párov. 

Prostredie
Optimálnym prostredím pre orliaka morského je krajina s dostatkom vodných plôch – riek, riečnych ramien, mokradí, ale vyhovujú mu i rybníky, priehrady či iné umelé vodné plochy. Hniezdo si stavia v lesnom prostredí, najčastejšie v rozvoľnenom poraste, alebo na jeho okraji, aby mal k nemu voľný prílet.

Potrava     
Potravne je orliak morský viazaný na vodné prostredie – jeho hlavnou korisťou sú ryby a vodné vtáky, loví ale aj na poliach. Veľmi často vyhľadáva uhynuté živočíchy.

Spôsob života
Hniezdiace páry sa od svojich hniezdisk príliš nevzďaľujú, už počas zimy často posedávajú v blízkosti hniezda (tie patria k najväčším hniezdam, aké na Slovensku môžeme nájsť, veľkosťou i váhou sa vyrovnávajú hniezdam bocianov bielych). Vo februári oba jedince tokajú, inak sa v okolí hniezd správajú pomerne nenápadne. V marci už samica zahrieva znášku, samec ju zásobuje korisťou a pokračuje v tom aj po vyliahnutí mláďat. Výchova mláďat trvá pomerne dlho, 70 – 75 dní, orliaky mávajú jedno až dve, vzácne tri mláďatá. V zimnom období sa v blízkosti veľkých vodných plôch a riek objavujú zimujúce vtáky z rôznych oblastí Európy. Aj v oblasti nivy rieky Moravy je možné v tomto období pozorovať i 5 – 10 orliakov, ako sa spoločne kŕmia uhynutými rybami.

Status
Zákonom chránený druh s vysokou spoločenskou hodnotou. V súčasnosti je síce jeho populácia v Európe stabilizovaná, ale pod silným tlakom nelegálnych aktivít človeka. Každoročne sú nachádzané orliaky morské zastrelené, alebo otrávené. Počas hniezdneho obdobia sú citlivé na vyrušovanie, preto sa ochrana orliaka morského zameriava tiež na vytváranie tzv. zón pokoja v ich okolí.

Kde je možné orliaky morské na Záhorí pozorovať?
    
Orliaky láka vodná hladina a preto akékoľvek vodné plochy alebo rieky môžu byť najlepším miestom na ich pozorovanie. Tak isto koncentrácie vodných vtákov sú pre orliaka lákadlom. Najlepším obdobím pre pozorovanie je jednoznačne zima, kedy sa u nás zdržujú i orliaky z iných častí Európy. Počas hniezdenia je pozorovanie tohto druhu na Záhorí oveľa zriedkavejšie.
Mapu pozorovaní za rok 2011 nájdete TU
     
    Orol kráľovský Aquila heliaca
  Popis
Veľký orol, rozpätie krídel 190-220 cm. Dĺžka tela 72-83 cm. Váha 2,5 – 4 kg. Samica je značne väčšia ako samec. Sfarbenie tela sa líši pri dospelých a mladých vtákoch. Mladí vtáci preperia do šatu dospelých za dobu 5 rokov. Sfarbenie pri mláďatách je svetlohnedé s tmavými letkami a chvostom. Dospelí sú tmavohnedý so svetlou hlavou a častými bielymi škvrnami na chrbte.

Rozšírenie
Hniezdi v Ázii a Európe, najpočetnejšie v Rusku, Číne, Kazachstane. V Európe okrem Ruska hniezdi v Maďarsku, Turecku, Ukrajine, Macedónsku, Slovensku, Bulharsku, Rakúsku, Českej republike. Na Slovensku hniezdi 40-45 párov, na západnom Slovensku približne 10-15 párov. Na Záhorí hniezdia 1-2 páry, ktoré striedajú hniezda medzi Slovenskom a Rakúskom.

Prostredie
Patrí k lesostepným druhom, na hniezdenie potrebuje vyvýšené miesta – stromy alebo stĺpy vysokého napätia, potravu loví na otvorených priestranstvách. Predovšetkým v poľnohospodárskej krajine, pasienkoch a lúkach.

Potrava
Predovšetkým malé až stredne veľké cicavce a vtáky. Na Slovensku loví predovšetkým mladé zajace, chrčky, sysle, mladé bažanty, holuby a hraboše. Veľkú časť tvoria uhynuté jedince zajacov, bažantov po kosbe lúk a žatve polí. V zime tvoria významnú časť potravy, najmä mladých jedincov, hraboše.

Spôsob života
Hniezdenie začína postavením hniezda vo februári. Koncom februára je možné pozorovať obhajovanie teritória pomocou strmhlavých letov z výšky. Na konci marca začína kladenie vajec a sedenie samice na hniezde. Znáška obsahuje spravidla 1-3 vajcia. Samica sedí na hniezde okolo 40-45 dní. Po vyliahnutí mláďat, trvá starostlivosť o mláďatá na hniezde ďalších 60-65 dní. Mláďatá vylietajú z hniezda koncom júla. Po vyletení sa zdržujú v rodičovskom teritóriu až do osamostatnenia, spravidla do konca septembra či začiatku októbra. Počas zimy sa pár zdržuje spoločne vo svojom teritóriu, najmä na loviskách. Mladé vtáky sa potulujú a miestami zhromažďujú na územiach s vyššou potravnou ponukou. Na Slovensku vznikajú zoskupenia o množstve 3-6 jedincov, v Maďarsku i zoskupenia o množstve niekoľko desiatok jedincov. Na Záhorí sa orly zoskupujú najmä počas žatvy polí (zaznamenaných max. 6 ex.). Významná lokalita zoskupenia orlov a ďalších dravcov sa nachádza v česko-slovensko-rakúskom pohraničí. Potulky mladých orlov vyliahnutých v regióne Záhoria a Niederösterreich v roku 2011 sledujeme pomocou satelitnej  a rádiovej telemetrie. Viac o potulkách slovenského orla Dana nájdete tu a rakúskych orlov Alex a Michi tu.

Status
Ohrozený druh, spoločenská hodnota – 1995,81 euro. Ohrozený je trávením, odstrelom, rušením na hniezdisku, lesníckymi prácami, vykrádaním a likvidáciou lovných a hniezdnych biotopov.

Kde je možné pozorovať orla kráľovského na Záhorí?
Na Záhorí je možné orly pozorovať na otvorených priestranstvách s dostatkom potravy. Vhodné miesta na pozorovanie sú na poliach s ďatelinou, trávnatými porastmi či na lúkach. Najvyššia šanca uvidieť orly je v čase žatvy a kosby lúk, kedy najmä mladé jedince sa zvyknú zhromažďovať i vo vyššom počte (3-6 ex.) na týchto lokalitách.


Mapu pozorovaní za rok 2011 nájdete TU
     
    Haja červená Milvus milvus
  Popis
Stredne veľký dravec s rozpätím krídel asi 150-170 cm. Dĺžka tela 60-70 cm. Váha 1-1,2 kg. Samec je menší ako samica. Sfarbenie je hrdzavo-hnedé so sivou hlavou a typický je dlhý a vykrojený chvost.

Rozšírenie
Hniezdi v Európe, predovšetkým v Nemecku, Francúzsku a Španielsku. Na Slovensku hniezdi vzácne na západnom a východnom Slovensku. Odhad populácie bol donedávna 2-3 páry. V roku 2011 bolo na Záhorí dohľadaných 6 hniezd a odhadom zahniezdilo asi 8 párov, naopak v Laboreckej vrchovine úspešne nevyhniezdil ani jeden pár haje červenej.

Prostredie
Obýva extenzívne obhospodarovanú krajinu „parkového typu“ s pasienkami, lúkami, poliami a lesmi, kde hniezdi. Rada sa zdržuje v blízkosti vody.

Potrava
Loví počas plachtenia nad otvorenými plochami. Potravu na Slovensku tvoria najmä hraboše, obojživelníky, zranené živočíchy, hmyz a kadávery. Významnú spôsob získavania potravy tvorí kleptoparazitizmus – odoberanie potravy iným dravcom a vtákom.

Spôsob života
Hniezdiská obsadzuje vo februári. Svadobné lety začínajú koncom marca a kladenie vajec začína v apríli až v máji. Znáška pozostáva zvyčajne z 2-3 vajec. Zahrievanie znášky trvá približne 30 dní. Starostlivosť o mláďatá na hniezde trvá asi 50 dní, do konca júna. Mladé vtáky sa v okolí hniezdiska zdržujú ešte asi 40 dní. Neskôr sa potulujú po okolí a často migrujú na veľké vzdialenosti. Potulky haje Hanky vyliahnutej v roku 2011 na Záhorí sledujte tu. Dospelé i mladé vtáky sa zvyknú zhromažďovať do veľkých zoskupení s počtom niekoľko desiatok či stoviek jedincov. Na česko-slovensko-rakúskom pohraničí sa na nocovisku pravidelne zoskupuje až 70 jedincov. Vtáky zo severnejších krajín migrujú do južnejších oblastí.

Status
Ohrozený druh, chránený zákonom a medzinárodnými dohovormi. Spoločenská hodnota v SR je 3319,39 euro. Ohrozená je trávením, nešetrnými lesníckymi prácami, odstrelom a likvidáciou hniezdnych a lovných biotopov.

Kde je možné pozorovať haju červenú na Záhorí?
Vyskytuje sa na Záhorí počas celého roka. V čase hniezdenia je ju možné pozorovať najmä okolo rieky Moravy a na lúkach v záplavovom území. Vhodné lokality na pozorovanie sú napr. okolo Devínskej Novej Vsi a Moravského Svätého Jána. Počas zimy je najlepšia lokalita na pozorovanie hají červených oblasť Moravského Svätého Jána kde je možné pozorovať i viacero jedincov súčasne.


Mapu pozorovaní za rok 2011 nájdete TU
     
    Haja tmavá Milvus migrans
  Popis
Sfarbenie haji tmavej je veľmi jednoduché – prevláda tmavohnedá farba, len na vrchnej časti ramien ma svetlejší pás. Krídla má dlhé (v rozpätí až 170 cm), je však o niečo menšia ako jej príbuzná haja červená. Spoločným znakom oboch druhov hají je ale vykrojený chvost – nápadný najmä pri krúžení. Samček i samička sú sfarbené rovnako, mláďatá majú biele okraje pierok, celkovo pôsobia svetlejším dojmom.

Rozšírenie
Haja tmavá a jej veľmi blízke príbuzné (ktoré spoľahlivo odlíšia len ornitológovia) žijú na celej severnej pologuli, pričom v niektorých regiónoch patria k najpočetnejším druhom. To však nie je prípad haji tmavej na Slovensku. Hniezdna populácia sa pohybuje len okolo 20 – 30 párov, pričom haje osídľujú miznúce a ohrozené biotopy – lužné lesy v povodiach Dunaja, Váhu, Moravy, Bodrogu a Latorice.

Prostredie       
Haje tmavé hniezdia takmer vždy v lesných porastoch v blízkosti vodných tokov, veľmi často si svoje hniezda postavia na okraji lesa, alebo dokonca na solitérnych stromoch. V období starostlivosti o mláďatá lietajú za potravou pomerne ďaleko, veľmi často sprevádzajú kŕdle bocianov bielych a spoločne s nimi vyhľadávajú prebiehajúce žatvy, kosenie lúk či rozorávanie strnísk. Súvislým lesom a vyšším pohoriam sa haje tmavé vyhýbajú.

Potrava             
Oba druhy hají by sme mohli označiť za supy našej krajiny. Vyhľadávajú uhynuté živočíchy, často v okolí vodných tokov, radi navštevujú skládky odpadov a spomínali sme, že sa sústreďujú na miestach, kde práve prebieha kosenie lúk, či žatevné práce. Aktívne lovia drobné hlodavce, mláďatá vtákov, ale tiež ryby, žaby a plazy.

Spôsob života                
Hoci sa tu a tam môže stať, že haja tmavá v Európe prezimuje, je to len výnimka – haje tmavé sú sťahovavé. Prilietajú k nám v apríli na v rovnakom mesiaci začína ich tok, počas ktorého sa intenzívne ozývajú prekvapivo príjemným a melodickým volaním. Hniezdo si stavajú najčastejšie v hlavnej rázsoche stromu; vychovajú v ňom 2 – 3 (4) mláďatá. Pre oba druhy hají je typické „vyzdobenie“ si hniezda rôznymi odpadkami – kúskami papiera, handrami či špagátom. 

Status
Tak ako všetky ostatné druhy dravcov (a vtákov vôbec) i haja tmavá je zákonom chránená. Napriek tomu, že v niektorých krajinách je tento druh veľmi početný, na Slovensku došlo v posledných desaťročiach k jej úbytku. Ochrana jednotlivých párov a ich hniezdisk je preto potrebná a naliehavá.

Kde je možné haje tmavé na Záhorí pozorovať?
Takmer s istotou sa s hajami tmavými alebo hajami červenými môžeme stretnúť pri prechádzke po hrádzi rieky Moravy, najmä v miestach, kde sa striedajú lesné porasty s lúkami. Vyskytujú sa od Devínskej Novej Vsi až po Skalicu. Obľúbeným miestom, kde vyhľadávajú potravu je skládka komunálnych odpadov pri obci Zohor a takmer vždy ich možno pozorovať pri kosení rozsiahlejších lúčnych porastov. 
Mapu pozorovaní za rok 2011 nájdete TU
     
    Kaňa močiarna Circus aeruginosus
  Popis
Stredne veľký dravec, rozpätie krídel 110-130 cm. Dĺžka tela okolo 50 cm. Dosahuje hmotnosť 0,45-0,75 kg. Samec je menší ako samica. Je badateľný farebný dimorfizmus – samec je inak sfarbený ako samica. Zospodu je sivý, niekedy s hrdzavohnedým bruchom, a s čiernymi koncami krídel. Chvost je sivý. Samica je hnedá so svetložltou hlavou, môže mať viac či menej žltého sfarbenia na chrbte a krídelných krovkách.

Rozšírenie
Hniezdi v Európe, Ázii, severnej Afrike, Austrálii, na Novom Zélande a Novej Guinei. V Európe je najpočetnejšia v Poľsku, Ukrajine či Nemecku. Na Slovensku je rozšírená v nížinách a čiastočne v kotlinách. Odhaduje sa, že u nás hniezdi 500-600 párov. Jej populácia mierne vzrastá. V oblasti Záhoria hniezdi 30-35 párov. 

Prostredie
Obýva otvorené priestranstvá, veľmi často v blízkosti vody. Hniezdi na zemi, najčastejšie v pobrežných porastoch tokov, ich ramien, vodných plôch, mokradiach. Uprednostňuje zaplavené porasty tŕstia, pálky, ostríc. Čoraz častejšie hniezdi v otvorenej poľnohospodárskej krajine v porastoch obilia, repky olejnej. Loví na lúkach, trávnatých porastoch, poliach.

Potrava
Loví najmä drobné zemné cicavce, mláďatá vtákov a obojživelníky pomalým a nízkym letom ponad otvorené priestranstvá.

Spôsob života
Migrujúci druh. Prilieta v marci. Začína hniezdiť koncom apríla až začiatkom mája. V prípade zničenia hniezda môže mať náhradné hniezdenie. Inkubácia trvá približne 30 dní. Výchova mláďat trvá na hniezde asi 40 dní. Mláďatá vylietajú v strede júla a po vyletení sa zdržiavajú v okolí hniezdiska. V auguste je možné pozorovať spoločné nocoviská viacerých kaní močiarnych i kaní popolavých. Takéto zoskupenia sa vyskytujú i na Záhorí, na lokalitách s viacerými hniezdiacimi pármi oboch kaní. V septembri až októbri kane močiarne odlietajú na nocoviská. Výnimočne môže niekoľko jedincov u nás i prezimovať.

Status
V súčasnosti nie je ohrozená vyhynutím. Ohrozuje ju likvidácia hniezd záplavami a strojmi pri poľnohospodárskej činnosti. Problémom je i nelegálny odstrel. Spoločenská hodnota je 1327,75 euro.

Kde je možné pozorovať kane močiarne na Záhorí?
Kane močiarne prilietajú na Záhorie koncom marca. V tomto období je možné pozorovať ťah kaní cez Záhorskú nížinu najmä pozdĺž rieky Moravy od juhu na sever. V čase hniezdenia sa zdržujú najmä okolo vodných plôch so zarastenými brehmi s pobrežnou vegetáciou. Často lovia na mokradiach i poliach. Významnejšie hniezdne lokality sa nachádzajú v oblasti Zohoru a Jakubova. Spoločné nocoviská kaní boli zaznamenané v oblasti lúk Devínskeho jazera.


Mapu pozorovaní za rok 2011 nájdete TU
     
    Kaňa popolavá Circus pygargus
  Popis
Kaňa popolavá je na Slovensku pre svoju vzácnosť a zriedkavosť málo známym druhom dravca. Oproti nášmu najbežnejšiemu dravcovi, myšiakovi hôrnemu, je útlejšia, s dlhšími krídlami a chvostom. Samček a samička sú sfarbení rozdielne, kým samička je hrdzavohnedá, samček je popolavo-sivý, s čiernymi koncami krídel.

Rozšírenie
Najpočetnejšie hniezdi kaňa popolavá v stepných oblastiach Španielska, početná populácia žije i vo Francúzku, vhodné prostredie nachádza i v stepiach Ukrajiny a Ruska. Kaňa popolavá hniezdi v celej strednej Európe, osídľuje najmä nížiny a pahorkatiny. Na Slovensku patrí medzi najvzácnejšie druhy dravcov, každoročne u nás v nížinách západného Slovenska hniezdi 5 – 15 párov.

Prostredie
Tak, ako všetky druhy kaní, i kaňa popolavá si svoje hniezdo stavia priamo na zemi. Na Slovensku  vyhľadáva dva rozdielne typy porastov. Kým na Záhorí hniezdi predovšetkým vo vlhkých lúkach, v ostricových porastoch alebo porastoch zlatobyle či pŕhľavy, na Podunajskej nížine a v priľahlých pahorkatinách si svoje hniezda stavia v obilných poliach.

Potrava
Hlavnou zložkou potravy je hraboš poľný, ktorého vyhľadáva nielen pomocou zraku ako ostatné dravce, ale dokáže ho nájsť i vďaka citlivému sluchu v hustom poraste. Aj preto lieta pri love zvyčajne nízko nad zemou. Obratne chytá i jašterice či drobné spevavce.

Spôsob života
Na naše územie prilietajú kane popolavé začiatkom apríla. Jarný ťah končí až v polovici mája, v tom čase už samčekovia predvádzajú svadobné lety nad lúkami a poľami, kde sa rozhodli zahniezdiť. Samička si postaví na zemi jednoduché hniezdo zo stebiel tráv, ak hniezdi v mokradi, hniezdo je mohutnejšie, aby vajíčka neležali vo vlhku. Po 30 dňovej inkubácii sa liahnu mláďatá, najčastejšie 3 – 4, zriedkavo 5 až 6. Samička ich v tom čase prakticky neopúšťa, potravu zabezpečuje samec. Hniezdenie na zemi so sebou prináša celý rad nebezpečenstiev. Hniezdo môžu ohroziť líšky, diviaky, túlavé psy, ale tiež prudké dažde či náhly vzostup vodnej hladiny. V obilných poliach navyše veľmi často dochádza k zničeniu hniezd pri žatevných prácach. Krátko potom, ako sa mláďatá naučia lietať, rozptýlia sa do okolia a v priebehu septembra od nás odlietajú. Zimoviská kaní popolavých sa nachádzajú v rovníkovej Afrike.

Status
Kaňa popolavá je podobne ako všetky ostatné druhy vtákov na Slovensku zákonom chránená. Zároveň patrí medzi naše najvzácnejšie hniezdiace druhy (5 – 15 párov) a preto je potrebné venovať jej ochrane zvýšenú pozornosť. A hoci vo viacerých oblastiach Európy je početnejšia, veľká časť párov hniezdi v poľnohospodársky využívaných plodinách. Táto skutočnosť z nej robí veľmi zraniteľný druh, odkázaný na praktickú pomoc človeka.

Kde je možné kane popolavé na Záhorí pozorovať?
Najmä počas jarného ťahu sa kane popolavé vyskytujú takmer všade. Tradičné hniezdne lokality sa nachádzajú v okolí Zohora, Vysokej pri Morave, a Borského Mikuláša. Najnápadnejšie sú v júni a júli, kedy intenzívne kŕmia mláďatá a od hniezdneho porastu s varovným krikom odháňajú ostatné dravce, ale i vrany či bociany. Pôsobivý je najmä samček, ktorého nezvyčajné popolavo-sivé sfarbenie upúta nielen ornitológov. 


Mapu pozorovaní za rok 2011 nájdete TU
     
    Včelár lesný Pernis apivorus
  Popis
Odlíšiť včelára lesného od nášho najbežnejšieho dravca, myšiaka hôrneho, niekedy robí problém i odborníkom. Včelár i myšiak sú približne rovnako veľké druhy, farebne pomerne variabilné. Pri pohľade zblízka nás pri včelárovi môže zaujať menšia a užšia akoby holubia hlava; tri výrazné pásiky na chvoste (myšiak má chvost husto pruhovaný) a pri krúžení sú asi najnápadnejšie dve tmavé škvrny v ohybe krídla.

Rozšírenie
Včelár osídľuje všetky typy lesných porastov, od najnižšie položených lužných lesov až po vysokohorské smrekové lesy. Najpočetnejší je v pahorkatinách, miestami je po myšiakovi hôrnom a sokolovi myšiarovi najpočetnejším dravcom. Pre častú zámenu s myšiakom hôrnym uniká pozornosti.  V Európe žijú ¾ jeho celosvetovej populácie.

Prostredie
Včelár lesný si svoje hniezdo stavia v lesnom prostredí, zriedkavejšie mu stačí i stromoradie, či poľná remízka. Potravne je viazaný najmä na blanokrídly hmyz (osy, včely), ktorých hniezda vyhrabáva zo zeme. Optimálne podmienky preto nachádza tam, kde sú lesné komplexy prerušované rúbaniskami, lúkami, pasienkami či vinicami.

Potrava
Potrava včelára lesného je veľmi špecifická. Tvorí ju najmä blanokrídly hmyz, predovšetkým osy a včely. Ich hniezda dokáže nájsť sledovaním dospelých včiel a ôs. Na vyhrabávanie ich hniezd má prispôsobené nohy, pred bodnutím žihadlami ho chráni pevná rohovina a husté perie. Loví však i drobné zemné cicavce či vtáčie mláďatá.

Spôsob života
Včeláre sú prísne sťahovavé dravce. Na naše územie prilietajú až začiatkom mája, v chladných aprílových dňoch by nemuseli nájsť ešte dostatok potravy. Krátko po prílete začnú obsadzovať svoje teritóriá, samce lietajú vo veľkých vlnovkách, ktoré sprevádzajú „tlieskaním“ krídlami nad chrbtom. Často sa ozývajú príjemným a melodickým volaním. Hniezdo si stavajú pomerne vysoko v korunách stromov, jeho vnútrajšok veľmi často vystielajú zelenými listami, ktoré naň prinášajú počas celého hniezdenia. Znášajú 1 – 3 vajíčka, zvyčajne majú 2 mláďatá. Vzhľadom na svoju potravnú špecializáciu by viac mláďat pravdepodobne neuživili. I tak sa stáva, že mláďatá uhynú, najmä ak počas hniezdneho obdobia prevláda studené a daždivé počasie.

Status
Včelár lesný je zákonom chránený, rovnako ako všetky ostatné u nás voľne žijúce vtáky. A hoci je miestami hojný a početný, pre svoju potravnú špecializáciu je veľmi zraniteľný. Okrem všeobecných ohrození, s ktorými sa stretávajú všetky druhy (nelegálne prenasledovanie, úbytok hniezdnych a potravných biotopov) včeláre viac negatívne ovplyvňuje nepriaznivé počasie počas výchovy mláďat. Veľkým problémom pri jeho ochrane je nelegálny (no veľmi intenzívny) odstrel počas ťahu na Malte, Cypre a v Taliansku.

Kde je možné včeláre lesné na Záhorí pozorovať?
Najnápadnejšie sú včeláre koncom mája a v júni, kedy samce predvádzajú svoje svadobné lety, často ich tiež pozorovať počas teplých júlových dní – kým ostatné dravce odpočívajú v tieni, včeláre intenzívne vyhľadávajú korisť a sú preto nápadnejšie. Rovnako dobrým obdobím je i koniec augusta a začiatok septembra, kedy cez naše územie tiahne populácia včelárov hniezdiaca v severnej Európe a Rusku.


Mapu pozorovaní za rok 2011 nájdete TU
     
    Sokol rároh Falco cherrug
  Popis
Stredne veľký dravec. Rozpätie krídel 110-130 cm. Dĺžka tela okolo 50 cm. Váha 0,8-1,2 kg. Samica je výrazne väčšia a ťažšia ako samec. Oproti sokolovi sťahovavému má dlhší chvost. Sfarbenie na chrbte je hnedé, brucho je svetlé s hnedými pravidelnými škvrnami.

Rozšírenie
Hniezdi v Európe a Ázii. Mladé jedince často zalietajú až do sahelskej Afriky. Veľká časť populácie hniezdi v Rusku, Číne, Kazachstane a Mongolsku. V Európe je najpočetnejšia populácia v Maďarsku, Srbsku, Turecku, Rakúsku, Českej republike, na Ukrajine a na Slovensku. V súčasnosti populácia na Slovensku rastie, počet párov dosahuje približne 40. Na Záhorí hniezdia 3-4 páry.

Prostredie
Pôvodne stepný druh, ktorý u nás hniezdil v hniezdach iných dravcov na stromoch alebo skalných puklinách v blízkosti otvorených priestranstiev. V súčasnosti je prirodzené hniezdenie na Slovensku vzácne, väčšina populácie hniezdi na stožiaroch využívajúc vranie a krkavčie hniezda i búdky. Na Slovensku obýva poľnohospodársku krajinu.

Potrava
Loví malé až stredne veľké cicavce a vtáky. V minulosti tvoril dominantnú zložku potravy syseľ pasienkový. Výrazným úbytkom sysľa došlo k preorientovaniu sa sokola rároha na inú potravu, predovšetkým na chrčky, holuby, škorce, hraboše. Potravu loví v otvorenej krajine jej prenasledovaním. Hlavne u mladých jedincoch tvorí významnú časť získavania potravy kleptoparazitizmus – okrádanie o potravu iných vtákov.

Spôsob života
Dospelé jedince sú stále až prelietavé, nedospelé často migrujú na veľké vzdialenosti. Pár v hniezdnom teritóriu ostáva počas celého roka. Hniezdiť začína koncom marca. Znáša spravidla 3-4 vajcia na ktorých samica sedí asi 30 dní. Mláďatá ostávajú na hniezde asi 6 týždňov. Po vyletení z hniezda ostávajú ešte v okolí hniezda – i viac ako jeden mesiac. Mladé jedince sa potulujú a zdržujú v oblastiach s dostatkom potravy. Migrujú prevažne do južnej Európy a Afriky. Viac o druhu a opatreniach na jeho ochranu sa môžete dozvedieť na dravce.sk/sokolraroh

Status
Ohrozený druh. Spoločenská hodnota je 3319,39 euro. Je ohrozovaný najmä nelegálnym odstrelom, trávením, vykrádaním a odchytom.

Kde je možné pozorovať sokola rároha na Záhorí? 
Sokol rároh sa na Záhorí vyskytuje celoročne. Patrí k vzácnym hniezdičom na území. Najpravdepodobnejšie sa dá pozorovať v oblastiach s početnou korisťou ako sú holuby, migrujúce vodné vtáky či na sysľoviskách.


Mapu pozorovaní za rok 2011 nájdete TU
     
    Výr skalný Bubo bubo
  Popis
Výr skalný je našou najväčšou sovou, v rozpätí krídel dosahuje až 180 cm. Mohutným dojmom pôsobí i vďaka hustému opereniu, ktoré má typický tmavohnedý mramorový vzor na hrdzavo-žltom podklade. Cez deň je možné výra pozorovať zriedka, skôr je pre ornitológov dôležité spoznať jeho hlasové prejavy. Samce sa často ozývajú hlbokým „u-hu“, ktoré je pri vhodných podmienkach (bezvetrie) počuteľné až do vzdialenosti 2 – 3 km. Charakteristické pre výra skalného je i vztýčené pierka na oboch stranách hlavy, tzv. „ušká“. Neslúžia ako sluchový orgán, ušnice sovy nemajú a uši sú ukryté v perí.

Rozšírenie     
Výr je rozšírený v celej Európe, najpočetnejšie populácie sa nachádzajú na severe, v Rusku, Fínsku alebo na juhu Európy – v Španielsku a Turecku. Naopak, zriedkavý je na severe Francúzska, v Belgicku, Holandsku a vo Veľkej Británii. Slovensko vďaka rozsiahlym skalným oblastiam poskytuje výrom vhodné hniezdiská, celková populácia dosahuje 350 – 500 hniezdiacich párov. Optimálne podmienky má výr v krasových oblastiach, veľká časť populácie hniezdi v opustených, ale i využívaných kameňolomoch.

Prostredie       
Hniezdnym prostredím výra sú skalné biotopy (prirodzené, alebo umelo vytvorené), kde výr nachádza dostatok skalných dutín, políc alebo terás. K zahniezdeniu nepotrebuje veľké bralá, stačia mu prudké stráne; vzácne zahniezdi i v starých dravčích hniezdach, alebo v hniezdach bocianov. Loví v otvorenej krajine, preto sa rozsiahlym lesom vyhýba.

Potrava             
Korisťou výra sa stávajú malé a stredne veľké cicavce a vtáky. Svoju korisť vyhľadáva  zrakom i pomocou výborného sluchu. Typickou korisťou výra skalného sú ježe. Vďaka tichému letu ich zvyčajne prekvapí natoľko, že nemôžu plne uplatniť svoju obrannú stratégiu – schúlenie sa do klbka. Práve nálezy pichliačov ježov v okolí skalných stien sú prvým znakom o prítomnosti výrov na lokalite. Častou  korisťou sú aj potkany a chrčky. Chytá i žaby, hraboše a plchy, dokáže uloviť aj menšie druhy sov alebo dravce.

Spôsob života
Výr s hniezdením začína veľmi skoro. „Jarným“ obdobím sú preň už februárové dni, kedy samček doďaleka počuteľným volaním láka samičku a ostatným samcom dáva najavo, že teritórium je už obsadené. V marci už samička zahrieva znášku 2 – 4 vajec, mláďatá sa liahnu po 35 dňoch. Takmer 5 týždňov sa o ne rodičia starajú, po osamostatnení sa rozletia do okolia. Hoci je výr skalný našou najväčšou sovou a v jeho potrave môžeme nájsť i iných predátorov, ako jastraby či kuny, i on sa musí mať na pozore. Nestrážené hniezdo môže zničiť krkavec, dostupné hniezda líška. Najčastejšou príčinou úhynov výrov sú ale kolízie s dopravou no najmä zásahy elektrickým prúdom na nadzemných 22 kV vedeniach.  

Status
Výr skalný bol v minulosti intenzívne prenasledovaný a jeho početnosť sa takmer vo všetkých krajinách radikálne znížila. Po zavedení zákonnej ochrany sa situácia vo väčšine európskych krajín (vrátane Slovenska) stabilizovala. Hoci už nie je priamo ohrozený vymiznutím z nášho územia, je jeho populácia stále pod silným tlakom, najmä z dôvodu veľmi častých úhynov na stĺpoch 22 kV vedenia.

Kde je možné výra skalného na Záhorí pozorovať?
Veľmi vzácne možno výra pozorovať (hlavne ale počuť) v blízkosti kolónie volaviek pri rakúskej obci Marchegg. Jeden až dva páry výrov hniezdia na Devínskej Kobyle na SZ úpätí Malých Karpát je od Borinky po Senicu známych ďalších 8 teritórií. Výr sa ozýva krátko po západe Slnka, niekedy je možné ho i vidieť sedieť na okraji lomu, alebo na vrcholci stromu. Cez deň sú nápadné najmä práve vylietané mláďatá, najčastejšie sa dajú pozorovať veľmi skoro ráno v kameňomoch. Cez deň sa ukrývajú v hustých korunách stromov, v skalných dutinách či pod kríkmi rastúcimi na skalných terasách.

     
    Plamienka driemavá Tyto alba
  Popis
Je stredne veľkou sovou s charakteristickým výrazným srdcovitým závojom na prednej strane hlavy, ktorý je tvorený perím srdcovito usporiadaným okolo očí. Sfarbenie je svetlo žlto hrdzavé, belavé až hnedasté alebo šedé.

Rozšírenie
Plamienka je kozmopolitne rozšíreným druhom na celej zemi s výnimkou severnej časti Severnej Ameriky, veľkej časti Ázie, Sahary, oblastí tropických dažďových lesov, Nového Zélandu a Antarktídy. V tomto rozsiahlom areály rozšírenia tvorí asi 32 poddruhov. Areál rozšírenia v Európe je súvislý od Stredomoria po Baltické more, s výnimkou rozsiahlych pohorí ako sú napr. Karpaty, Alpy alebo Pyreneje.
Na Slovensku je areál tak isto súvislý, pričom druh sa vyhýba pohoriam a obýva nížiny a pahorkatiny.

Prostredie
Plamienka je u nás synantropným druhom, vyhľadáva ľudské sídla a stavby, ktoré využíva na hniezdenie i odpočinok. V minulosti boli plamienkami obývané najmä kostoly, ktorých veže sú však dnes už často pre vtáky alebo i netopiere neprístupné. V posledných desaťročiach teda došlo k presídleniu druhu, najmä do areálov poľnohospodárskych dvorov. Loviskom sú polia, lúky, pasienky alebo iné antropocenózy a tak je druh v našich podmienkach viazaný na človeka a poľnohospodársku krajinu.
V pôvodnom areály rozšírenia (napr. v Afrike) hniezdi v skalných alebo stromových dutinách.

Potrava
Loví drobné živočíchy – cicavce, vtáky, obojživelníky a tiež hmyz a iné bezstavovce. Podiel drobných zemných cicavcov (myši, hraboše, piskory a pod.) tvorí v potrave okolo 90%. V love sa jednotlivé jedince môžu špecializovať na lokálne dostupnú potravu, napr. netopiere. Plamienka loví počas pomalého letu, v noci, iba výnimočne počas obdobia hniezdenia môže loviť i cez deň.

Spôsob života
Je stálym, resp. potulným, nie však sťahovavým druhom. Vtáky zostávajú neďaleko (zhruba do 20 km) od svojho hniezdiska po celý rok. Mladé vtáky sa rozletujú všetkým smermi od rodičovského teritória, až do vzdialenosti 1500 km.
Tok začína v skorých jarných mesiacoch, plamienky žijú v trvalých pároch a sú verné svojim hniezdiskám. Hniezdo si ako aj iné sovy nestavia, biele vajcia znesie samica priamo na podklad. Za miesto hniezdenia si však vyberá často veľmi ťažko prístupné miesta, na povalách, v škárach striech a podobne. Najčastejšie má 3 – 6 mláďat. Plamienka driemavá je známa svojou schopnosťou prispôsobiť veľkosť znášky (počet vajec) dostupnosti potravy. V rokoch s dostatkom hlodavcov znáša viac vajec (až do 11) a vychová viac mláďat, prípadne môže počas roka zahniezdiť i dva krát.
Ozýva sa veľmi nepríjemným a ťažko charakterizovateľným škrekom.

Status
Je zákonom chráneným druhom, tak ako všetky u nás voľne žijúce druhy vtákov. Patrí u nás medzi ohrozené druhy, v posledných rokoch sa o výskyte a veľkosti populácie na Slovensku vie pomerne málo. Ochrana druhu spočíva najmä v zabezpečení hniezdisk, inštalácii vhodných typov hniezdnych búdok, pričom skúsenosti zo zahraničia naznačujú, že tak možno plamienke skutočne pomôcť.

Kde na Záhorí a Podunajsku možno plamienku pozorovať?
Najlepšie lokality na pozorovanie druhu budú zrejme na Chvojnickej pahorkatine, resp. na Podunajskej rovine. Plamienka driemavá je však na pozorovanie veľmi náročný druh a zahliadnuť ju je skutočne iba vecou náhody a šťastia. Z úkrytu vylieta až za tmy a nemá zvyk za šera posedávať po strechách alebo stĺpoch, ako napr. kuvik obyčajný.

     
    Kuvik obyčajný Athene noctua
  Popis
Kuvik je malá sova veľkosti drozda, s krátkym chvostom a širokou hlavou. Sfarbenie je hnedé, rôznych odtieňov. Charakteristické je rozmanité držanie tela, často sa naťahuje až vyzerá veľmi štíhly, následne sa úplne pritlačí k podkladu a podobne. Zobák je voskovo žltý, dúhovka je žltá, nohy operené, pazúry čierne.

Rozšírenie
Kuvik obyčajný je široko rozšíreným druhom v Eurázii a severnej Afrike, hranice rozšírenia tvorí Atlantický oceán na západe, Tichý oceán na východe, boreálne pásmo na severe a púšť Sahara alebo Himaláje na juhu. V rámci tohto areálu existujú väčšie alebo menšie územia, kde druh chýba. Sú to buď horské oblasti, alebo oblasti s rozsiahlejšími lesmi, ktorým sa kuvik vyhýba.
Veľkosť populácie druhu v mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska za posledné desaťročia klesá, na Slovensku ju v súčasnom období tvorí odhadom asi 1000 hniezdnych párov.
V oblasti Záhoria je druh mimoriadne vzácny, počet hniezdnych párov sa odhaduje na 1 – 5. Na Podunajskej nížine je situácia optimistickejšia, pričom na Podunajskej rovine môže populáciu tvoriť asi 200 hniezdnych párov. Pravdepodobne najvyššiu početnosť u nás dosahuje druh na Východoslovenskej nížine.

Prostredie
Kuvik obyčajný sa vyhýba zalesneným oblastiam. V strednej Európe je jeho hlavným biotopom otvorená krajina nížin alebo pahorkatín. V južnejších oblastiach obýva i pohoria, ďalej polopúšte a iné stepné biotopy.
Na Slovensku je viazaný na poľnohospodárske areály kde hniezdi v povalách budov. V minulosti obýval aj otvorenú krajinu pasienkov, lúk a polí, z ktorej však dnes už vymizol. V extenzívnych ovocných sadoch alebo vinohradoch sa však bežne vyskytuje v iných oblastiach Európy, napr. v Anglicku, v západnej časti Nemecka alebo i v Rakúsku. 

Potrava
V lete loví najmä hmyz alebo iné bezstavovce, v zime najčastejšie drobné hlodavce, hmyzožravce a vtáky. Zloženie potravy závisí aj od regiónu a podmienok, v ktorých kuvik žije. Pre lov sú pre kuvika dôležité otvorené biotopy s nízkou a riedkou vegetáciu, kde táto malá sova loví z posedov, alebo chôdzou po zemi. Ako všetky sovy, korisť prehĺta v celku a nestrávené zvyšky vyvrhuje vo forme vývržkov.

Spôsob života
Je stálym druhom, jedince sú verné svojim hniezdiskám. Páry žijú v trvalých zväzkoch a k presídleniu jedinca dochádza najmä po strate partnera. Lokalitu neopúšťajú ani v zime, preto je pre nich limitujúcim faktorom výška snehovej pokrývky na lokalitách a počet dní v roku so snehovou pokrývkou. Mladé vtáky na jeseň opúšťajú teritórium rodičov, pričom je preukázané že sa usídľujú tak blízko k domovskej lokalite, ako je to možné. V západnej Európe je to napr. často iba niekoľko sto metrov, u nás zrejme viac kilometrov.
Kuviky sú nočným druhom, avšak počas obdobia hniezdenia lovia i cez deň. Ich aktivita je najvyššia počas západu a východu slnka. Počas dňa väčšinou oddychujú na skrytom mieste.
Ozývajú sa počas celého roka, najmä však na jar a na jeseň.

Status
Je zákonom chránený, tak ako všetky u nás voľne žijúce druhy vtákov. V mnohých krajinách je zaradený medzi kriticky ohrozené druhy a populácie prežívajú iba vďaka náročným ochranárskym opatreniam. U nás patrí medzi druhy, ktorých prežitie závisí od starostlivosti zo strany človeka. Populácia je zatiaľ početná, avšak naďalej pretrváva klesajúci trend. Dnešná populácia na Slovensku je neporovnateľná so stavom pred niekoľkými desaťročiami, keď bol kuvik uvádzaný ako najbežnejší druh sovy u nás.

Kde na Záhorí a Podunajsku možno kuvika pozorovať?
V rámci Záhoria sa podarilo zatiaľ dohľadať iba jednu lokalitu v Chvojnickej pahorkatine. Ak chcete kuviky pozorovať, najlepšie je vybrať sa na niektoré z poľnohospodárskych družstiev na Podunajskej rovine, popýtať sa vrátnikov a pri západe slnka čakať na výlet jedinca. Ak budete mať šťastie, kuvika nájdete a pred zotmením budete môcť pozorovať ako posedáva po strechách alebo iných vyvýšených miestach. Obsadená je asi 1/3 poľnohospodárskych areálov na Podunajskej rovine.
Mapu pozorovaní za rok 2011 nájdete TU

  PARTNERI

Raptor Protection of Slovakia


BirdLife Österreich


Verein Auring


     
Gefördert durch die EU im Rahmen des ETZ Slowakei-Österreich und durch das Land Niederösterreich im Projekt „CORO-SKAT“.
Spolufinancované EÚ prostredníctvom Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007-2013 a krajinou Niederösterreich, v rámci projektu „CORO-SKAT“.